Farský kostol Demandice

Kostol sv. Michala, archanjela

O pôvodnom gotickom kostole zo 14. storočia sa dozvedáme z vizitácie farnosti z roku 1697: "...bol postavený z kameňa, jeho múry už boli obnovované, svätyňa so sakristiou boli zaklenuté, ostatná časť kostola mala trámový strop a bol zastrešený... nachádzal sa tu jeden oltár s obrazom blahoslavenej Panny Márie a jeden zvon." Záznam z vizitácie z roku 1713 obsahuje nasledovný opis: "Kostol je kamenný, postavený starými katolíkmi... veľký oltár je drevený a maľovaný... uprostred sa nachádza maľovaný obraz sv. Michala, archanjela. Ostatné dva oltáre sú jednoduché bez ozdôb. Stolec je kamenný. Krstiteľnica sa tu nenachádza... Cintorín žiadny, v drevenej zvonici je jeden nepožehnaný zvon. Drevené lavice sú vhodne umiestnené, rovnako ako drevená empora a maľované rôznymi farbami."

Podobne ako v roku 1713 aj v roku 1731 sa vo vizitácii zdôraznilo, že kostol je oddávna vysvätený, svätyňa so sakristiou boli zaklenuté a loď mala trámový strop. K západnému priečeliu dal farár Andrej Baranyay pristaviť z milodarov vežu, pod klenbou ktorej sa nachádzala miestnosť pre chudobných. Pri tejto príležitosti bol kostol vyložený kamennou dlažbou. Z láskavosti Antona Grasalkoviča, hlavného právneho zástupcu regálnych práv, bola pod kostolom vybudovaná krypta.

Vizitátor v roku 1754 zaznamenal, že farár Matej Gergely na náklady cirkvi a z milodarov veriacich, ktorí pomáhali aj manuálne, práve obnovoval a zväčšoval kostol, čím nadobudol elegantný pozdĺžny tvar. Bol zaklenutý a vydláždený, postavili novú murovanú emporu a zakúpili nový organ. Vo vizitačnom protokole z roku 1767 je demandický kostol opísaný ako murovaná stavba renovovaná pred 14 rokmi (1753), ktorá mala nedokončenú vežu, vybudovanú len do istej výšky. Zdal sa však dostatočne zariadený a ozdobený.

Podľa záznamu z vizitácie uskutočnenej v roku 1779 mal farský kostol nasledovnú podobu: "Kostol je postavený z pevného materiálu, z pálených tehál a pokrytý šindľom. Veža je z pevného materiálu pristavaná k priečeliu, jej drevená helma je pokrytá šindľom červenej a zelenej farby a nachádzajú sa v nej tri zvony... Svätyňa nie je oddelená od zvyšnej časti pevne osadenými maľovanými drevenými či kovovými mrežami. Na jej začiatku nič nie je, ani lavica pre šľachticov, ani krypta či pomník, len na bočnej strane vo svätyni je oddelené miesto pre úschovu najsvätejšieho Tela Kristovho... Na konci lode je murovaná empora stojaca na dvoch murovaných stĺpoch... na veži kostola je päť okien, ale nezdobia ju žiadne hodiny. V lodi kostola je jedna krypta, do ktorej je vchod vďaka ideálnej pravidelnosti zvonka viditeľný. Kostol má dva vstupy, jeden bočný na juhu, druhý pod emporou, vysekané a chránené drevenými dverami. Potom má bočne od svätyne vľavo zaklenutú sakristiu z tehál, malú ale svetlú... Kostol je svetlý a približne pred 30 rokmi zaklenutý a zväčšený podľa posledných noriem... vďaka najnovšiemu daru manželky Antona Grasalkoviča po osudnom požiari, keď zhorela strecha, boli kostol aj veža v roku 1776 opatrené novou strechou a tiež omietnuté cementom a vybielené."

Pri kostole bol cintorín bez ohrady a ďalší bol od kostola vzdialený na 400 krokov s tromi drevenými krížmi s postavami kalvárie. V obci žilo viacero zemepánov, ale ani jeden si neuplatňoval patronátne právo, preto všetci obyvatelia rímskokatolíckeho vierovyznania boli povinní prispievať na údržbu kostola a fary.

Vo vizitácii z roku 1812 sa spomína, že kostol bol postavený na náklady manželky Antona Grasalkoviča (1694 – 1771), ktorý bol významným krajinským hodnostárom a blízkym spolupracovníkom kráľovnej Márie Terézie. Bol hlboko veriacim človekom, štedrým mecénom, ktorý na výstavbu a rekonštrukciu sakrálnych stavieb v Uhorsku vynaložil nemalé prostriedky. Dedičné majetky po rodičoch s hlavným sídlom v Mojmírovciach sa rozprestierali v Hontianskej, Tekovskej, Nitrianskej a Trenčianskej stolici.

V tejto oblasti začal rozširovať rodový majetok a medzi prvými v roku 1724 získal aj demandické pozemky. Mal v úmysle žiť na rodinnom majetku a zveľaďovať ho, preto tu podporoval i umenie. V roku 1724 dal pod kostolom vybudovať kryptu pre svojho otca za 400 zlatých, pričom v tejto sume bol zahrnutý aj príspevok na obnovu kostola. Po požiari v roku 1776 bola mecénkou financujúcou opravu kostola Terézia Klobušická (1709 – 1781), spomínaná manželka Antona Grasalkoviča.

V polovici 19. storočia bol farský kostol značne poškodený, vyžadoval si obnovu veže, novú vnútornú i vonkajšiu omietku, výmenu okien. Koncom druhej svetovej vojny boli fara i kostol poškodené, väčšia renovácia bola ale realizovaná až v rokoch 1956 – 1957. Interiér kostola bol opäť obnovený v roku 1997, exteriér v rokoch 2002 – 2005. Súčasná výmaľba interiéru sa uskutočnila v rokoch 2012 – 2013.

Na hlavnom oltári z 19. storočia sa nachádza polychrómovaná plastika sv. Michala, archanjela. Po bokoch oltára sú nástenné maľby apoštolov – sv. Pavla vpravo a sv. Petra vľavo. Napravo v lodi sa nachádza výklenok so sochou Lurdskej Panny Márie, vľavo socha Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Počas poslednej obnovy exteriéru bolo na južnej fasáde kostola prezentované novoobjavené gotické okno. Do jeho výplne bola umiestnená podobizeň sv. Damiána od Vladimíra Úradníčka, inšpirovaná nástennou maľbou v sakristii Kostola sv. Františka Assiského v Ponikách, ako reminiscenciu na začiatky osídlenia demandického chotára. Demandice boli späté so šľachtickým rodom Deméndiovcom, z ktorého radov vzišiel cirkevný hodnostár a kráľovský chirurg Ladislav Deméndi. Bratia svätí Kozma a Damián sú patrónmi lekárov a najstaršia podoba latinského názvu Demandíc znela Damian, identická s latinskou podobou krstného mena Damián.

Pravdepodobne v dôsledku proporčných zmien zväčšenej kostolnej lode sa pristúpilo aj k úprave a nadstavbe staršej barokovej veže. Prezrádzajú to písomné pramene, podľa ktorých bola veža ešte v roku 1767 neukončená a vybudovaná len do určitej výšky. Kedy stavbu dokončili presne nevieme. Avšak v roku 1776 sa uskutočnila celková obnova požiarom poškodeného kostola, keď veža získala novú cibuľovitú strechu. Vtedy okrem opravy striech preomietli celú stavbu. V roku 2026 sa po odstránení starších vrstiev fasádnej maľovky na klenáku vstupného kamenného portálu odkrylo vyryté datovanie roku 1777.

Na základe doterajšieho výskumu možno iba predpokladať, že horná časť veže odlišne stvárnená s rámovanými lizénami a zakončená profilovanými rímsami vymedzujúcimi iluzívne hodiny je jej novšou nadstavbou. K zmene cibuľovitého tvaru strechy veže na dnešný ihlancový došlo zrejme počas rekonštrukcie kostola v roku 1867, keď sa pristúpilo nielen k opätovnej obnove strechy veže, ale aj celého exteriéru a interiéru stavby.

Najmladšie novodobé úpravy kostola v 20. storočí mali za cieľ odstrániť čoraz častejšie statické poruchy. Napriek snahe o ich eliminovanie prístavbou štyroch oporných pilierov k lodi sa postup statických porúch nezastavil a až po realizovaní statických opatrení v podkroví boli v roku 2004 nefunkčné piliere odstránené.

Vo veži kostola sa nachádzajú tri bronzové zvony. Najmenší bol odliaty v Budapešti v roku 1892, dva väčšie v Chomutove v roku 1923. Na elektrický pohon fungujú od roku 1969.

Staršia asanovaná sakristia na severnej strane presbytéria bola koncom 60. rokov 20. storočia nahradená novou priestrannejšou.


Návšteva kostola

Sväté omše: PONDELOK, STREDA, PIATOK o 18.00 hod.; UTOROK o 7.30 hod.
ZIMNÝ REŽIM október marec  večerné sväté omše o 17.00 hod.
NEDEĽA o 8.00 a 11.00 hod.; LETNÝ REŽIM júl a august – NEDEĽA o 9.30 hod. 
PRIKÁZANÝ SVIATOK v pracovný deň o 18.00 hod.

Použitá literatúra

Henrieta Žažová – Martin Bóna: Kostol sv. Michala v Demandiciach. Pamiatky a múzeá 4/2011, s. 10-16.